Lekár svetového mena z Prešporka

V Prešporku sa narodilo mnoho významných osobností, ktoré sa zapísali do dejín nie len nášho mesta, ale často im patrí niektoré z celosvetových prvenstiev.

Jedným z nich bol lekár, ale aj amatérsky entmológ Karol Rayger.  Narodil sa 22.septembra 1641 v Prešporku. Tu chodil na základnú I strednú škol, aby potom   študoval filozofiu v Altdorfe, teológiu vo Wittenbergu až nakoniec skončil pri medicine, ako jeho otec. Študoval v mnhých európskych mestách:  Leydene, Paríži a neskôr v Montpellier, kde sa venoval tiež štúdiu botaniky. Doktorát medicíny získal v roku 1667 v Strasburgu.

Ako bolo v tej dobe zvykom, po štúdiu chvíľu cestoval. Vybral sa na rok do Talianska. Po návrate ostal v Prešporku, kde sa stal lekárom až do svojej smrti 14.januára 1707. V osobnom živote bol šťastný, roku 1674 sa oženil s Katarínou Judithovou a mali spolu sedem synov a jednu dcéru.

Cisár Leopold I. ho menoval dvorným lekárom a protomedikom v Uhorsku. V roku 1694 sa stal členom Academie Leopoldina, ktorá vznikla pod názvom Academia Naturae Curiosorum. Je to najstaršia vedecká spoločnosť nepretržitej existencie na svete.

Karol Rayger bol stúpencom anatomicko-fyziologického smeru v medicíne. Tento smer založil anglický lekár, zakladateľ fyziológie  William Harvey, to znamenalo, že sa poznatky overovali alebo získavali pri pitvách, čo samozrejme nebolo v tých časoch ľahké a bežné.

Poznatky, ktoré získal z liečebnej praxe a z pitevných nálezov, uverejňoval v zborníkoch Academie Leopoldina Miscellanea curiosa ephemeridum medico-physicarum germanicarum academiae naturae curiosorum. Tento zborník sa považuje za jeden z prvých vedeckých časopisov.

Karol Rayger písal o prípadoch, ktoré poznal z vlastnej praxe. Napríklad o zápale pľúc po vypití studenej vody, o „hadovi, ktorý vyliezol z tela mŕtveho človeka" a pod. Ako prvý opísal chrípku v Uhorsku. Pre svet sú ale neoceniteľné jeho závery z pitvy novorodenca.

Ako prvý navrhol pľúcnu skúšku narodeného dieťaťa, ktorá mala dokázať, či sa narodilo živé, alebo už mŕtve. Išlo o ponorenie pľúc novorodenca do vody. Táto skúška sa zakladá na poznaní, že ak sa ponorí do vody kúsok pľúcneho tkaniva dieťaťa, ktoré po narodení už dýchalo, vynorí sa hneď na hladinu a pláva. Tento postup sa používa dodnes.

Lekári v tej dobe boli zároveň znalcami bylín, z ktorých sa tvorili lieky a liečivá. Karol Rayger pritom využíval svoje znalosti z botaniky. Spolu so svojim synom Viliamom, tiež lekárom, založili prvú botanickú záhradu s liečivými bylinkami a rastlinami.

A od rastlín nie je ďaleko k chrobákom. Doktor Rayger bol amatérskym entomológom. Zaujali ho  lietajúce mravce a tak o nich uverejnil osobitný článok. Z entomologického hľadiska majú význam najmä dve jeho práce z roku 1694, ktoré vyšli v Miscellanea curiosa medicophysica Academiae Naturae Curiosum Decuria III. Obe tieto práce pojednávajú o rojení mravcov a kobyliek nad Bratislavou a jej okolím. Tieto práce patria vôbec k prvým entomologickým prácam na území Slovenska.

Doktor Rayger je právom považovaný za velikána svojej doby. Vzdelanca, humanistu, priekopníka modernej medicíny a patofyziológie. Nemali by sme na neho zabudnúť.

Zdroj: Bibliografia prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do roku 1850

Foto:  Titulka zborníka Academie Leopoldina z roku 1692. Publikoval v ňom aj slovenský lekár K. Rayger.

Podobné články

Komentáre