Láska z petržalského umenia stvorená

Posledná monumentálna maľba v Petržalke

Zvedavosť, ale hlavne láska k vlastnému bydlisku, okoliu, jeho histórii, súčasnosti aj budúcnosti, uvedomenie si hodnoty všetkého, čo nás obklopuje a do čoho človek vložil energiu, svoj čas a um, ma priviedli až k činu, za ktorý ma možno niektorí pokladali za blázna.

Vydať turistického sprievodcu Petržalkou by mohol byť na prvý pohľad, pohľad nezainteresovaného a veci neznalého, úplný nezmysel. Z môjho pohľadu, rodeného Petržalčana (už sídliskového) to však bola vec nevyhnutná. Už ma nebavili nekonečné reči o „betónovej džungli”, „králikarniach”, a iné nezmyselnosti, hlavne z úst tých, ktorí ju videli akurát tak na fotografiách, prípadne z Bratislavského hradu. Dnes už nemá nikto právo pokladať Petržalku za škaredú, nepodstatnú a zavrhnutiahodnú časť Bratislavy, bez akejkoľvek histórie.

Keď v roku 2012 zmizla pod zateplením 12-poschodového domu na Romanovej ulici maľba s motívom troch bežcov, ostala už len jediná z pôvodných siedmych unikátnych monumentálnych malieb v Petržalke. Tie tu vznikli v 80. rokoch 20. stor. a ich prvotnou úlohou bolo výtvarné doriešenie a humanizácia týchto obrovských holých stien, ale mali plniť aj funkciu orientačných bodov. Umelci tak dostali príležitosť zhostiť sa obrovského “maliarskeho plátna” s plochou až 450 m². Nič také sa neudialo v širokom-ďalekom okolí, ani inde na Slovensku, v Čechách, pravdepodobne ani v Maďarsku, alebo v Poľsku. Tie maľby tu s nami boli takmer 30 rokov, mnohí si ich pamätajú, keď sa ako deti pod nimi hrávali, niektorí sa pri nich možno aj zastavili a zadívali sa a určite sa nájdu aj takí, ktorí im nevenovali veľkú pozornosť, ale napriek tomu sa každému Petržalčanovi do podvedomia nejakým spôsobom zapísali. Začiatkom roka 2015 začali ničiť aj tú poslednú – monumentálnu maľbu Mier na Osuského ulici, hneď oproti DK Zrkadlový háj. Pre mňa je táto maľba oveľa viac ako len zopár farebných geometrických tvarov, kriviek, siluet tvárí a holubíc. V mojom živote predstavuje toto dielo niečo výnimočné. Namaľovali ju, keď som mal štyri roky, rovno oproti oknu mojej detskej izby.

V pamäti mám zafixovaný obraz, ako na vysokej stene viseli horolezci a šikovne na ňu nanášali farby do požadovaných tvarov. Pohľad na túto maľbu ma sprevádzal dlhé roky a nikdy mi ani nenapadlo, že na tej stene môže byť niečo iné. Roky ubiehali a ja som sa s mojou rodinkou presťahoval o ulicu ďalej. Či už to bol osud, alebo iba jedna obrovská náhoda, maľba si ma našla aj tu. Priamo z okna mojej pracovne, rovno v medzere medzi dvoma panelákmi, sa na mňa pozerala. Alebo skôr ja na ňu. Až do marca tohto roku, keď ju začalo zakrývať lešenie. Nič som samozrejme nenechal na náhodu a už dva roky som sa na túto situáciu pripravoval. Za tú dobu som sa stihol stretnúť s autorom maľby Jozefom Porubčinom, horolezcom Stanom Martonom (ktorý osobne na stene v roku 1985 visel so štetcom v ruke), odoslal som mnoho otravných mailov správcovi budovy Jozefovi  Pitrovi a dožadoval sa termínu začatia zatepľovania. Ten moment zrazu prišiel a ja som začal behať, volať, vybavovať, konať.

 Po všetkých peripetiách je tu dnes jediný faktor, ktorý rozhodne o tom, či tu maľba naďalej bude, alebo na ňu, a spolu s ňou aj na všetky ostatné, zabudneme. Keďže správca budovy a zástupca vlastníkov súhlasí s premaľovaním, čo bude následovať, závisí od financií. Aj s prísľubom veľkej zľavy na materiál je stále potrebné zaplatiť prácu, ktorá nebude jednoduchá. Pre tieto účely som rozbehol verejnú internetovú zbierku na 2500€ (do týchto dní sa vyzbieralo okolo 30%) na adrese www.startovac.cz/projekty/monumentalka. Ak všetko pôjde ako má, už v lete 2015 by mohol horolezec Stano Marton so svojím tímom stáť na závesnej plošine na fasáde a pod autorským dohľadom Jozefa Porubčina bude maľbu maľovať.

Nedávno som natrafil na jednom blogu na krásny príbeh, v ktorom práve táto maľba spojila dvoch ľudí a vytvorila medzi nimi silné puto. Je to dôkaz, že umenie má tú moc spájať ľudí, vytvárať nové vzťahy, robiť svet krajším, ale hlavne ľudí kultivovať. Keď prídeme o toto dielo, prídeme o kus našej histórie, stratíme jedinečný fenomén, ktorý sa tu podarilo vytvoriť a na ktorý by sa dalo v budúcnosti nadväzovať. Je to možno viac, ako iba zbierka. Je to aj prieskum, ktorý ukáže, či sa vieme na veci pozrieť z iného, nezaujatého pohľadu, či si dokážeme vážiť hodnoty a ako sme ochotní podporiť nezištnú iniciatívu, ktorá má ambíciu zveľadiť okolie a v neposlednom rade pomôže zviditeľniť Petržalku v pozitívnom zmysle. Nejedná sa o žiadnu astronomickú čiastku. Zjednodušene povedané, stačilo by vyzbierať 2 centy od každého obyvateľa Petržalky. Možno sa nám za to raz naše deti a deti našich detí poďakujú.

Mgr. art. Martin Kleibl, ArtD.

autor je fotograf a autor knihy “Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre