25. júna 1741 sa uskutočnila v Prešporku korunovácia Márie Terézie z rodu Habsburgovcov za uhorskú kráľovnú. Bola najstaršou dcérou Karola VI. Mária Terézia bola v uhorských dejinách druhou ženou, ktorá mohla podľa práva získať uhorskú svätú korunu. Pri preberaní moci však osvietená panovníčka nemala vôbec ľahkú úlohu.
Jediný syn Karola VI. arcivojvoda Leopold Ján zomiera niekoľko mesiacov po narodení v novembri roku 1716. Prvýkrát v dejinách Habsburskej dynastie vzniká situácia, kedy sa budúcim nástupcom trónu môže stať jedine žena. Jozef I. Habsburský, ktorý zomrel roku 1711, mal len dcéry. Podobne aj Karol VI. a jeho manželka kráľovná Alžbeta Kristína mali len tri kráľovské dcéry.
Karol VI. sa už aj pred narodením svojho syna, teda od roku 1712, zaoberal myšlienkou dedičstva po ženskej línii. V roku 1713 vydáva Karol VI. pragmatickú sankciu. Tento zákon deklaroval nedeliteľnosť habsburskej monarchie a nástupníctvo na tróne v ženskej línii (po praslici), v prípade vymretia Habsburgovcov po meči. Pragmatickú sankciu uznali v Sedmohradsku na sneme v meste Sibiu v marci roku 1722. Prešporský snem ho uznal o tri mesiace na to. Následne kráľ vymohol uznanie pragmatickej sankcie aj ostatnými európskymi mocnosťami. Na základe toho mohla v októbri 1740, po smrti Karola VI., zdediť všetky jeho krajiny najstaršia dcéra. Len 23-ročná Mária Terézia.
Je však známe, že napriek tomu dva mesiace po smrti Karola VI. vypukla 8-ročná vojna o rakúske dedičstvo. Z toho dôvodu sa často pokladá pragmatická sankcia za neúspešnú. V skutočnosti však dedičstvo Márie Terézie uznali všetci možní ašpiranti. Výnimkou bol jedine bavorský kurfirsta Albrecht , ktorý si nárokoval na trón. Jeho žiadosť však bola veľmi rýchlo pokladaná za neoprávnenú.
Pruský kráľ Fridrich Veľký, ktorý rozpútal vojnu, v skutočnosti nehľadal žiadnu zámienku na útok. V Márii Terézii videl slabú ženu, ktorú chcel uznať jedine za tej podmienky, že dostane územie Sliezska. Márie Terézia však nepodľahla vydieraniu, a tak v decembri roku 1740 vznikol vojnový stav s Pruskom.
Mária Terézia teraz čakala na rozhodnutie svojich uhorských poddaných. Veď aj prešporské stavy by si teoreticky mohli vybrať „slobodu“, spojiť sa s Prusmi, Bavormi a Francúzmi a vyhnať tak Habsburgovcov. Napriek tomu Uhri sa predsa len rozhodli pre súdržnosť krajiny a pomôcť panovníčke. Najdôležitejším dôvodom tohto rozhodnutia bolo ešte stále aktuálne turecké nebezpečenstvo. Zároveň pohľad na slabú ženu a čerstvú matku Máriu Teréziu oblomilo srdcia aj tým vyslancom, ktorí cítili veľké nepriateľstvo voči Habsburgovcom.
Na korunovačnú slávnosť prišla Mária Terézia už 20. júna 1741 s manželom a malým sprievodom. V Bratislave sa v ten deň sústredila celá elita Uhorska. Slávnosť sa začala o ôsmej hodine ráno, keď sa korunovačný sprievod pohol z Bratislavského hradu. Korunovácia sa konala v Dóme sv. Martina a prebehla za spoluúčinkovania palatínov Imreho Esterházyho a Jánosa Pálffyho. Stavy počas vzdávania holdu kráľovnej ju oslovovali menom domina et rex, čiže „naša kráľovná a kráľ“. Kráľovná bola potom kočom odvezená na korunovačný pahorok pri brehu Dunaja. Podľa starobylého zvyku nová kráľovná vystúpila na koni na vrch pahorka a zložila prísahu na ochranu krajiny symbolickým švihnutím mečom na štyri svetové strany. Kráľovná si už teraz mohla byť istá vo vernosti Uhorska.