História vianočných trhov

Vianočné trhy ako pouličné trhy spojené s oslavou Vianoc počas adventu, nazývané aj správnejšie adventné trhy, majú pôvod v Nemecku  a Rakúsku, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta.

Ich história siaha až do neskorého stredoveku v nemecky hovoriacich krajinách. Medzi najstaršie vianočné trhy patria  Berlínske a Drážďanské, ktoré sa konali prvý raz v roku 1434, a v meste Bautzen v roku 1384. Prvé vianočné trhy v Nemecku sa uskutočnili v roku 1310 v Mníchove.  Obchodníci predávali sväté darčeky, nem. Weihgeschenke, pútnické suveníry a posvätené sviečky, výrobky z vosku a z medovníka.

Vraví sa, že vo Viedni tradícia trhov siaha až do roku 1294. Pôvodne slúžili k tomu, aby sa ľudia zásobili pred zimným obdobím potravinami, teplým oblečením a ďalšími potrebami nutnými pre prežitie zimy.

Ale netreba zabudnúť, že Vianoce boli a sú cirkevným sviatkom. Ich oslava sa sústreďovala do vnútorného prostredia kostolov, kde sa hrali aj rôzne dramatické hry s biblickými námetmi. Od 15. storočia sa tieto hry rozšírili aj na vonkajšie prostredie kostolov, čím prilákali viacej ľudí. Od tohto obdobia sa teda Vianoce stávajú verejným podujatím.

Stávali sa z nich viacdenné podujatia so zaujímavým programom. Kroniky informujú, že v tomto čase sa premáhali na námestiach a na uliciach húfy ľudí, ktorí kričali „Prišiel Ježiš Kristus!” (maď. Eljött Jézus Krisztus!). Na mnohých miestach sa účastníci obliekli aj do kostýmov a v rukách niesli zelené vetvičky na ochranu pred zlými duchmi.

Keďže ľudia vždy hľadajú príležitosť, ako si život  spestriť, začali vyzdobovať nielen priestory kostolov, ale už aj jeho okolie a námestia. Od tohto času sa vianočné ozdoby, vianočné svetlá a spolupatričnosť ľudí stala nevyhnutnou súčasťou vianočných tradícií..

Do Vianoc zasiahla aj reformácia  v 16.-17. storočí. Záznam o prvom skutočnom vianočnom trhu pochádza z roku 1570 z mesta Strasbourg, kedy už boli Vianoce súčasťou nového typu oslavy spojenej s reformáciou. Pred reformáciou k vianočným sviatkom nepatrili darčeky, a tak aj na vianočných trhov predávali len sakrálne predmety a sviečky. Obdarovávanie darčekmi sa vtedy ešte spájalo len so sviatkom sv. Mikuláša. Darčeky tvorili toho času len sladkosti a ovocie. Protestantský duch si však vyžiadal, aby darčeky prinášal už nie sv. Mikuláš, ale Ježiško. Tak sa postupne darovanie darčekov začalo spájať s dňom Vianoc.

V Prešporku vianočné trhy nemajú historický základ.  Hlavné námestie sa totiž vyvinulo v priebehu 14. storočia ako centrálne trhovisko vtedy ešte veľmi mladého mesta. Bolo na rovine, neďaleko hlavného toku Dunaja a blízko križovatky dôležitých obchodných ciest.

Okolo mesta sa vtedy ešte stále stavalo kamenné opevnenie. Okolo trhoviska si zabezpečili pozemky na výstavbu domov najbohatší mešťania. Niektorí mešťania si pri domoch postavili aj 4-5 podlaží vysoké kamenné veže, ktoré slúžili ako skladištia vzácneho tovaru. Keďže boli kamenné, mali byť chránené aj pri požiari a dokonca pri napadnutí mesta sa tu rodiny schovávali.

Už v najstarších privilégiách mesta sa občanom Prešporka povoľuje jeden deň v týždni zadržiavať trh. Od 15. storočia to bola streda. Výročný trh sa mal konať na sviatok svätého Laurinca. Trh sa začínal sedem dní pred sviatkom a končil sa v siedmy deň po sviatku, trval teda 15 dní. Od roku 1384 smelo mesto organizovať ďalší výročný trh, a to v pôstnom období. V roku 1474 povolil Matej Korvín tretí výročný trh - svätomichalský. Ten sa konal na priestranstve pred Michalskou bránou.

V 19. storočí sa trhy z centra mesta premiestnili na rozsiahle námestia za mestským opevnením, kde je dnes Námestie SNP. Na prelome 19. a 20. storočia Hlavné námestie premenili na park.

Vráťme sa ešte na chvíľu k téme vianočných trhov. V stredoveku malo len málo miest privilégium organizovať trhy pred Vianocami. Medzi svetoznáme patria už od stredoveku Noriberské adeventné trhy.

Do polovice 19. storočia nebol na našom území ani rozšírený zvyk ozdobovať ihličnatý strom ako vianočný stromček. Aj tento zvyk sa sem preniesol z Nemecka.  Paradoxom je, že tam, kde dnes stojí na Hlavnom námestí stromček, stávala kedysi šibenica a tiež stĺp hanby.

Podobné články

Komentáre