Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Haanova ulica nesie meno po dolnozemskom Slovákovi
Dnes je: piatok 29.03.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes Keď je v januári teplo, siaha bieda až na dno.

Haanova ulica nesie meno po dolnozemskom Slovákovi

Petržalská ulica Haanova nesie meno po Ľudovítovi Haanovi.  Mnohí iste nevedia kto Ľudovít Haan bol a kde pôsobil. V našom seriáli o uliciach Petržalky prinášame informácie o človeku, ktorý prežil väčšinu svojho života na Dolnej zemi.

 

Farár a historik Ľudovít August Jaroslav Haan sa narodil 13. 8. 1818 v novohradskom Šámšone (Sámsonháza) a keď mal iba mesiac, jeho otec 12. septembra 1818 prišiel ako farár s rodinou do Békešskej Čaby. Ľudovít základnú evanjelickú školu navštevoval v Békešskej Čabe. V rokoch 1829-34 študoval na nižšom seniorátnom gymnáziu v Poľnom Berinčoku, kde svoj príbytok počas štúdia našiel u budúceho svokra - evanjelického učiteľa, rodáka z turčianskej Bystričky Jána Vilima, pôsobiaceho neskôr v Čabe.

 

V roku 1834 nový školský rok začínal na evanjelickom kolégiu v Prešove, ktoré ukončil v roku 1839. Štúdium a päťročný pobyt v Prešove mu umožnil aktívne sa zapájať do slovenskej spoločnosti a znamenal pre jeho budúce povolanie dobrú prípravu. Bol nielen jedným z najaktívnejších členov Slovenskej spoločnosti, ale v tejto spoločnosti vykonával aj funkciu tajomníka a bol v nej najproduktívnejším básnikom. V Pamätnici Spoločnosti má 21 zapísaných básní. Ako prvý v Prešove upozornil na význam ľudovej slovesnosti pre poéziu. Počas pobytu v Prešove býval u predsedu Spoločnosti Ľ. Muňaja a udržiaval písomný styk s Jánom Kollárom, ako i s nastupujúcou mladou generáciou slovenského národného hnutia. Súčasne bol aj členom podobnej maďarskej spoločnosti na kolégiu. Odvtedy vo svojej literárnej práci rovnako používal maďarský a slovenský jazyk. Jeho snažením bola spolupráca a dobré spolužitie slovenských a maďarských študentov.

 

Po skončení štúdia v Prešove dlho váhal, či sa stane farárom alebo sa dá na úradnícku dráhu. O tom mal čas rozmýšľať ako vychovávateľ v rodine hlavného slúžneho v Békéši. Skúsenosti z tohto domu však rozhodli, že Ľudovít Haan sa pokračoval radšej v povolaní svojho otca. V roku 1841 podľa rodinnej tradície odišiel na štúdium do Nemecka. Najprv sa zapísal na Jenskú univerzitu, kde študoval v prvom semestri, druhý semester prešiel na Berlínsku univerzitu a po jeho ukončení cestoval po nemeckých a rakúskych krajoch. Na jeseň roku 1842 sa na naliehanie otca vrátil domov a stal sa učiteľom maďarčiny na novozriadenej vyššej meštianskej škole.

 

O rok neskôr bol superintendentom Jánom Seberínim v Banskej Štiavnici vysvätený za farára a hneď sa stal kaplánom po boku svojho otca Jána Haana. O tri roky neskôr vstúpil do manželstva s Karolínou Vilimovou. V revolučnom roku 1848 veľmi krátko bol poľným vojenským farárom vo Veľkom Bečkereku (teraz Zreňanin). V tom istom roku mu zomrela manželka. V roku 1849 ho zvolila nadlacká evanjelická cirkev za svojho riadneho farára, kde pôsobil do roku 1855. Znovu sa oženil roku 1850 a za manželku si zobral sestru svojej prvej manželky Amáliu Vilimovú. Keď mu 12. septembra 1855 zomrel otec, čabiansky farár Ján Haan, čabianska evanjelická cirkev ho pozvala domov a zvolila ho za svojho farára.

 

Ľudovít Haan už od detských čias sa zaujímal o históriu a najmä o minulosť Čaby. Túto možnosť, popri vedení rozhovorov s najstaršími obyvateľmi, mal aj priamo na otcovej fare v archivovaných listinách, matrike a iných cirkevných dokumentoch. Už v roku 1845 ako slobodný kaplán vydal v Budíne v češtine „Pamětnosti B. Čabanské, ku stoletní památce tamějšího starého evanjelického chrámu“. Potom v roku 1866 vydal v Pešti podstatne rozšírené druhé vydanie v slovenčine s názvom „Pametnosti Békeš-Čabanské“. Spoločne s druhým nadlackým farárom Danielom Zajacom, počas účinkovania v Nadlaku, napísali a vydali v roku 1853 v Sarvaši „Dějepis starého a nového Nadlaku“. Keďže väčšinu svojich diel písal po latinsky, maďarsky a nemecky, tieto dve diela majú dodnes veľkú historickú hodnotu pri skúmaní dejín príchodu a usadzovania sa prvých Slovákov v Békešsko-čanádskej oblasti.

 

Ľudovít Haan sa počas svojho pôsobenia v Békešskej Čabe zaoberal historickým výskumom a stal sa uznávaným a popredným historikom celej stolice. Dôkladnou a neúnavnou prácou si zabezpečil dostatok podkladového materiálu na publikovanie a výsledkom toho je aj jeho bohatá publikačná činnosť. Medzi jeho najrozsiahlejšie diela patrí „Békés vármegye hajdana“ (Dávňajšok Békešskej stolice), ktoré vyšlo roku 1871 v Pešti a vyžiadalo si niekoľko desiatok rokov výskumu a práce za veľmi ťažkých okolností. O dva roky neskôr sa však opäť vrátil k rodnej reči a náboženstvu, keď vydal v Pešti literárno-historickú prácu „Cithara sanctorum, její história, její původce a tohoto spolupracovníci“ - o jednom z najvýznamnejších diel slovenskej barokovej literatúry.

 

Za svoju vedecko-výskumnú činnosť bol Ľudovít Haan v roku 1877 ocenený tým, že bol vymenovaný za člena - korešpondenta Uhorskej akadémie vied. Prispieval do množstva maďarských novín, časopisov a zborníkov a zo slovenských do Korouhev na Sionu, Obzor, Evanjelik, Evanjelické cirkevné noviny. Venoval sa literatúre, etnografii, archeológii, dejinám umenia, ale najviac cirkevnej a svetskej histórii. Bol zakladateľom Archeologickej a kultúrno-historickej spoločnosti Békešskej župy a dlhoročný redaktor jej ročenky. Roku 1881 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa, s ktorým sa aj osobne stretol, keď ho cisár prijal na audiencii.

 

Medzi bustami významných osobností Békešskej Čaby nechýba v meste ani jeho busta. Ľudovít August Jaroslav Haan umrel 12. 8. 1891 v Békešskej Čabe a jeho meno nesie aj jedna z ulíc tohto 70-tisícového župného sídla.

 

Zdroj:Ján Jančovič

 



Autor: Petrzalcan | 23.05.2017 | zobrazené: 2308 x |


Podobné články

• Utorková poľadovica a náhrady škody (24.01.2024)
• Na železničnej trati Bratislava- Komárno začal jazdiť nový dopravca Leo Express. (12.12.2023)
• Hľadajú sa vianoční predajcovia (22.10.2023)
• Obmedzenia na prístavnom moste (24.04.2023)
• Mimoriadne tragická nedeľa v Petržalke (19.03.2023)

Komentáre