Dnes je: utorok 12.11.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Ak hrmí v novembri mesiaci, nech sa tešia sedliaci

Genocída Arménov nesmie byť zabudnutá

Na Tyršovom nábreží v Petržalke stojí  Pamätník - Kríž a kameň. Ide o pamätník venovaný obetiam Arménskej genocídy, prvej veľkej genocídy 20.storočiaKaždý rok je miestom pripomienky miliónov obetí.

 

24. apríla sa každoročne pripomína začiatok arménskej genocídy z roku 1915, kedy bolo do zadržiavacieho tábora odvedených okolo 250 arménskych intelektuálov. Ministerstvo vnútra vtedy nariadilo zatknúť všetkých arménskych politických a regionálnych vodcov podozrívých z protištátnej alebo nacionalistickej činnosti. Len v Konštantínopole bolo behom nasledujúcich niekoľko týždňov zadržaných a popravených 2 345 Arménov. Veľká časť z nich neboli nacionalisti, ani neboli nijakým spôsobom prepojení s politikou. Nikto z nich nebol súdený pre vojnové ani iné zločiny a absolútna väčšina z nich neprežila.

 

Pre pochopenie tejto tragédie je treba pripomenúť, že Osmanská ríša sa zapojila do prvej svetovej vojny na strane centrálnych mocností (tzv. Trojspolku). Krátko na to v januári 1915 sa turecká Tretia armáda stretla s ruskými vojskami na arménskom území a v bitke pri Sarikamiši bola porazená.

 

Arméni boli neoprávnene obvinení z toho, že boli príčinou tureckej porážky. Vládna strana Jednota a pokrok začala pripravovať genocídy, akú si Arménsko, ani žiadne iné okolité krajiny nepamätali. Z bývalých kriminálnikov boli vytvorené vojenské oddiely, tzv. čete. Tieto komandá od mája 1915 deportovali Arménov z východných provincií smerom ku koncentračným táborom v meste Aleppo. Väčšina z nich tento transport pre drastické podmienky, hlad, smäd, choroby neprežila. Mladí muži boli odvedení a popravení. Významní ľudia boli popravení ešte pred vydaním príkazu k deportácii. Tí, ktorí prežili presun do Aleppa, boli v ďalšej etape poslaní cez Sýrsku púšť do tábora Dajr az-Zaur v Mezopotámii a ak prežili i to, boli vyhnaní do púšte alebo upálení zaživa. V Dajr az-Zaur bol na pamiatku obetiam genocídy postavený kresťanský pamätník. V septembri 2014 bol tento pamätník zničený radikálnymi moslimskými stúpencami Islamského štátu.

Iba malej časti sa podarilo vyhladzovaniu uniknúť. Boli to hlavne obyvatelia provincie Van a tí, ktorí utiekli počas transportu do Konštantínopolu. Svoje útočisko našli v Egypte, Sýrii alebo na Cypre. Zachránených bolo asi 600 tisíc ľudí.

 

V Arménsku je tento deň štátnym sviatkom. Prvú pripomienku organizovala skupina preživších genocídy a konala sa v Konštantínopole v roku 1919 v miestnom arménskom kostole sv. Trojice. V Jerevane navštevujú k pripomienke 24. apríla desaťtisíce ľudí večný plameň pri pamätníku genocídy, na vrchole arménskej hory Cicernakaberd. Táto udalosť bola historikmi popísaná ako dekapitácia, ktorá mala arménske obyvateľstvo zbaviť vedenia a šance na odpor.

Téma sa stala námetov kníh, hudby i filmu. Nie je náhodou, že nacisti pri príprave židovského holokaustu za predlohu zvolili ten arménsky. Základný cieľ bol rovnaký a prostriedky tiež (Turci zriadili 25 koncentračných táborov a vymysleli pochody smrti). Keď v septembri 1915 poslal turecký minister vnútra inštrukcie na tému čo robiť s Arménmi, zneli takmer rovnako ako rozkazy, ktoré boli neskôr vydávané jednotkám SS.

Turci tiež spočítali, koľko Arménov sa vojde do „dobytčákov“. Bolo ich presne 90 a rovnaký počet väzňov vozili i vozne v Tretej ríši.

 

 

V sýrskej púšti sú komplexy podzemných jaskýň. Turci do nich najprv Arménov nahnali, potom pri vstupe založili ohne a následný dym a popol postupne všetkých v jaskyni udusili. Boli to primitívne, prvé plynové komory.

 

Turecko a Arménsko majú na udalosti zásadne odlišné pohľady. Predstavitelia Arménska trvajú na tom, že išlo o genocídu, počet zabitých odhadujú na 1 až 2 milióny a od Turecka žiadajú odškodnenie. Predstavitelia Turecka vnímajú genocídu ako smrť niekoľkých stotisícov ľudí oboch národností v dôsledku zmätkov spôsobených nutnosťou rýchlo riešiť problém kolaborácie Arménov. Oba národy si väčšinovo stoja za názormi svojich štátnych predstaviteľov. Genocída je medzinárodne uznaná v Arménsku, Rusku, Kanade, Francúzsku, Švédsku, Litve, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Belgicku, Holandsku, Taliansku, Vatikáne, Grécku, Bulharsku, Cypre, Libanone, Argentíne, Brazílii, Čile, Paraguaji, Uruguaji, Venezuele, Bolívii, Česku a Slovensku.



Autor: Petrzalcan | 23.04.2019 | zobrazené: 520 x |


Podobné články

• Druhý Bratislavský mier (07.11.2019)
• V inom štáte by bola roky chránená a zveľaďovaná. U nás postupne chátra. (26.10.2019)
• Kto bol Vladimír Fajnor? (23.10.2019)
• Najväčšia bojová loď na Dunaji (18.10.2019)
• Petržalské bunkre sú jedinečné vrámci celej republiky (13.10.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Detský svet Central park Petržalka

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(36)

2
(20)

3
(24)

4
(40)

5
(36)


spolu 156 hlasov
/