Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Decembrová korunovácia v Prešporku bola výnimočná
Dnes je: štvrtok 18.04.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Utorok daždivý, denné maximum 9 stupňov

Decembrová korunovácia v Prešporku bola výnimočná

Už od narodenia bol predurčený za otcovho následníka a Leopold mu preto ešte počas života zaistil nástupníctvo v monarchii i na cisárskom tróne. Dnešný príbeh nás zavedie do Prešporku, kde sa v chladnom dni, 9.decembra 1687 konala korunovácia. Bola výnimočná……

 

Za vlády Leopolda I. sa na čelo vojsk, ktoré mali vyhnať Turkov zo strednej Európy, dostali veľmi schopní vojvodcovia. Ani Turci však nezaháľali. V roku 1683 sa pod vedením Karu Mustafu pokúsili dobyť aj cisársku Viedeň. Uhorská koruna na blízkom Prešporskom hrade sa ocitla v nebezpečenstve. Pod dozorom vtedajšieho ochrancu koruny Krištofa Erdódyho ju před blížiacimi sa tureckými vojskami odviezli do Viedne, ale keď sa Turci priblížili k Viedni, koruna putovala ďalej na západ: do Linca a potom do Passau. Keď sa nebezpečenstvo pominulo, Erdódy sa s korunou vrátil naspäť na hrad, ktorý už v tom čase označovali ako Sedes Coronae Hungariae - sídlo uhorskej koruny.

Pozície Turkov v strednej Európe sa po nezdarenom tureckom pokuse o dobytie Viedne začali rapídne oslabovať. Roku 1686 definitívne stratili Budín a s ním aj južnú časť Uhorska. Hoci Budín oslobodili žoldnieri pod vedení vojvodcu Karola Lotrinského sláva pripadla cisárovi a kráľovi Leopoldovi I. Znovu získané Uhorsko bolo potrebné  politicky a hospodársky reorganizovať. Leopold zvolal teda už na nasledujúci rok 1687 do Prešporku krajinský snem. Snem otvorili 18. októbra 1687 a 30. októbra 1687 prišiel z Viedne aj sám cisár Leopold. Ubytoval sa aj so svojimi synmi Jozefom a Karolom v hradnom paláci.

Na druhý deň cisár prijal zástupcov vyššej a nižšej uhorskej šľachty, ktorých viedol prímas krajiny Juraj Széchényi a palatín Pavel Esterházy. Cisár im poďakoval za vynaloženú silu a odvahu v boji proti Turkom, ale zdôraznil, že nebezpečenstvo na ďalej trvá, lebo pod zvrchovanosť Carihradu patrilo ešte aj Sedmohradské kniežactvo.

Pod dojmom čerstvých víťazstiev krajinský snem uzákonil dedičné právo vždy prvorodenému Habsburgovcovi na uhorskú korunu. Snem musel doteraz totiž hoci len formálne zvoliť nového panovníka. Leopold I. využil vhodnú príležitosť a vyslovil želanie ihneď korunovať svojho prvorodeného syna Jozefa za uhorského kráľa. Jozef mal ešte len deväť rokov a tak snem nesúhlasil s korunováciou. Maloletý syn totiž podľa cirkevného práva nebol svojprávny a nemohol zložiť slávnostnú korunovačnú prísahu. Leopold teda požiadal prítomného apoštolského nuncia Buonvisiho, aby Jozefa predčasne birmoval. Aktom birmovky sa dňa 25. novembra 1687 stal z cirkevného hľadiska plnoletým a mohol už zložiť aj požadovanú prísahu. Nemohol však pasovať rytierov Zlatej ostrohy, lebo sám ešte nebol rytierom. Aj tento problém Leopold vyriešil tým, že amlého Jozefa sám pasoval za rytiera. A tak napokon uhorský snem musel súhlasiť s korunováciou.

Slávnosť určili na chladný zimný deň 9. december 1687. Korunovácia sa mohla uskutočniť podľa tradičného ceremoniálu, ale v zmenených podmienkach. Posledný raz a to už len skutočne formálne sa palatín tri razy opýtal prítomných, či chcú prítomné arciknieža Jozefa korunovať za svojho kráľa.

Pri akte kladenia koruny na Jozefovu hlavu prvý raz v dejinách pomáhal prímasovi palatín. Prímas Széchényi mal totiž už deväťdesiatpäť rokov. Po korunovačnej slávnosti nadchol mladý kráľ prítomných tým, že na korunovačný kopček vyšiel plným cvalom, čím dokázal, že je výborný jazdec.

V deň korunovačnej slávnosti sa rozchýrila zvesť o oslobodení Jágru z tureckých rúk a čoskoro museli Turci opustiť aj staroslávny korunovačný Stoličný Belehrad. Tradícia Prešporku ako korunovačného mesta pre Habsburgovcom bola už natoľko zakorenená, že Prešporok ostal pre uhorských kráľov korunovačným mestom.

Jozef I. sa ujal vlády až po Leopoldovej smrti roku1705. Osud mu však nedožičil, aby vládol tak dlho ako jeho otec. Vládol len šesť rokov, zomrel nečakane 17. apríla 1711 na kiahne  a nezanechal mužských potomkov. Na tróne ho preto nasledoval jeho mladší brat Karol.

 foto: Korunovácia Jozefa I.v Prešporku na dobovej grafike zo 17.storočia

 

 

 

 

 

 



Notice: Undefined index: id in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 09.12.2018 | zobrazené: 1658 x |


Podobné články

• V decembri 1805 bola Bratislava významným dejiskom rokovaní (26.12.2023)
• Patrí medzi najvýznamnejších Slovákov, ktorí uspeli za morom (10.12.2023)
• Mária Terézia a Bratislava (29.11.2023)
• 3.novembra zažil Prešporok korunováciu kráľa (02.11.2023)
• Kto bol Alexander Rudnay? (04.10.2023)

Komentáre