Čakalo sa na bezmesačnú noc

Československá republika však začiatkom augusta 1919 dosiahla korekciu hranice – pripojenie Petržalky, aby zabránila prípadnému prepadu Bratislavy a jej prístavu.

Úprava hranice predovšetkým zo strategických dôvodov bola potvrdená telegrafom z Paríža 11. augusta 1919. Čakalo sa tak len na vhodnú príležitosť k obsadeniu Petržalky. Rozhodnutie napokon urýchlila obava, že boľševické oddiely maďarskej armády budú nahradené armádou admirála Horthyho, ktorý preberal moc v Maďarsku po páde vlády Bélu Kuna.

Plán obsadenia Petržalky vypracoval veliteľ Západnej armádnej skupiny, francúzsky gen. Mittelhauser na pokyn gen. Pellého. Bolo prijaté rozhodnutie, aby bola Petržalka obsadená rýchlym útokom. Maďari boli takto postavení pred hotovú vec. Obsadenie sa napokon uskutočnilo 14. augusta 1919 o 02.00 hod. za bezmesačnej noci. Operáciu viedol vojenský veliteľ Bratislavy francúzsky podplukovník Jean Pierre Brau. Vykonali ju štyri prápory Stráže Slobody.

​Obsadenie sa uskutočnilo na dvoch miestach. Vojaci československých légií, tzv. pluky Stráže Slobody a Českí sokoli, prešli cez Starý most. Približne okolo 02.00hod  v noci prebehli bosí vojaci cez most a ďalšia časť (Českí sokoli) šplhali po jeho konštrukciách a odstrihávali zápalné šnúry k umiestneným výbušninám. Po odzbrojení maďarskej stráže prešli cez most do Petržalky dva prápory Stráže Slobody.

Súčasťou akcie bola preprava československého vojska pontónmi pri dnešnom internáte Družba v Karlovej Vsi. II. prápor 1. pluku Stráže Slobody odzbrojil tamojšiu maďarskú posádku pri Pečnianskom lese a postupoval popri Dunaji smerom k mostu.

​Zajatie maďarskej posádky v Petržalke prebehlo rýchlo, nepadol ani jeden výstrel. Väčšina z 12 maďarských dôstojníkov a 120 vojakov spala a československé vojsko ich bez problémov a bez jediného výstrelu zajalo. Táto vojenská operácia bola poslednou akciou vojenského konfliktu medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1918 – 1919.

2.časť

Podobné články

Komentáre