Čaká nás magická noc

Nadchádzajúca noc patrila v minulosti k tým najviac opradeným mágiou a poverami. Noc z 30. apríla na 1. mája totiž pôvodne patrila starogermánskemu sviatku príchodu jari a označuje sa aj ako Valpurgina noc,. V literatúre sa označovala aj ako Beltan alebo filipojakubská noc.

Oddávna sa verilo, že posledné aprílové a prvé májové hodiny sa prebudia živly: zem, oheň, voda a vzduch. V tento čas sa každoročne, podľa starej keltskej tradície, slávi sviatok Beltane alebo Walpurgina noc. Walpurga je germánska bohyňa a patrónka čarodejníc. Bola bojovníčkou proti temným silám, ktoré vládli počas obdobia zimy.

Podľa povier a legied, sa práve v túto noc stretali  strigy a ďalšie magické bytosti  na sabate (výraz sabat pochádza zo starej francúzštiny a v spojení s čarodejníctvom sa objavil približne v 14. storočí). Podľa stredovekých predstáv  počas noci  lietali čarodejnice na metle po okolí a škodili ľuďom, dobytku a vyrastajúcej úrode. Niekedy preberali na seba údajne aj zvieraciu podobu.

Pýtate sa ako prišla autorka Harry Pottera na to, že prútiky by mohli byť z rôznych stromov a prečo je bazový ten najsilnejší? Aj to vychádza zo stredovekej mytológie spojenej s čarami čarodejníc. Tie údajne lietali na metlách zhotovených obvykle z jaseňového dreva a brezových prútikov. Breza bola významným symbolom, veď stretnutia sa často konali v brezových hájoch. V 19. storočí Valpurgina noc inšpirovala čiastočne aj tragédiu J. W. Goetheho Faust.

No tradícia Valpurginej noci má korene oveľa staršie. V starom Ríme sa koncom apríla slávili Floralie,  kvetné slávnosti bohyne vegetácie Flóry, ktoré trvali neskôr až šesť dní. Súčasťou slávností boli bujaré zábavy, pantomimické hry, ale predovšetkým sa najmä domy a dobytok vyzdobovali kvetmi a ženy si obliekali čo najpestrejšie šaty. Prvý májový deň Rimania uctievali aj Lárov, strážcov domácností a rodín, a ozdobovali pre nich oltáre.

1. mája oslavovali starí Kelti svoj druhý najdôležitejší a charakterom radostný sviatok, odkazujúci na jednotu Boha a Bohyne – Beltane (v preklade žiarivý oheň). Mladí ľudia sa zabávali, zbierali kvety, vo veľkom sa upratovali príbytky a tiež sa pri tejto príležitosti urovnávali spory, zjednávali svadobné zmluvy i rozvody. Zima sa v tomto čase končila, leto začínalo naberať silu, ľudia na kopcoch zakladali ohne, tancovali okolo nich a pomedzi vatry vodili dobytok, aby ho očistili.

V nemecky hovoriacich krajinách sa táto noc označovala ako Walpurgina noc. Walpurga bola podľa jednej verzie svätica, abatyša a uznávaná liečiteľka, ktorá žila v 8. storočí a mala veľký podiel na obracaní neveriacich na kresťanskú vieru. Narodila sa v roku 710 ako dcéra anglického kniežaťa, bola vychovávaná mníškami a neskôr sa stala predstaviteľkou Heidenheimského kláštora, kultúrneho strediska tamojšej oblasti. Druhá folklórna verzia z ľudových povestí ju vykresľuje zase ako patrónku čarodejníc. Podľa ľudových povier v noci z 30. apríla na 1. mája prebiehal sabat čarodejníc na hore Brocken v Nemecku, kam bosorky odlietali z Hexenplatzu (námestie čarodejníc) a potom tancovali a oslavovali až do rána v spoločnosti škriatkov, rusaliek, trpaslíkov a iných magických bytostí. Mali ich však zastrašiť zapálené ohne a sviečky v oknách.

Podľa starého liturgického kalendára rímskej cirkvi na 1. mája pripadali aj oslavy sviatku svätých apoštolov Filipa a Jakuba (neskôr sa presunuli na 3. máj). Cirkev noc z 30. apríla na 1. mája nazývala na ich počesť filipojakubskou a prekryla ho kresťanskou symbolikou; v 19. storočí na ich existenciu odkazujú zákazy usporadúvania slávností zo strany vrchností.

Filipojakubská noc patrila spolu so svätojánskou a silvestrovskou medzi noci opradené mnohými legendami. Tí, ktorí sa chceli uchrániť od škodlivého vplyvu, mali pri sebe mať kvet papradia, posvätenú kriedu a iné. Podľa niektorých z nich sa v túto magickú noc dali nájsť poklady, ktoré označovali belasé plamienky. Hľadačov pokladov mali pred temnými silami chrániť magické predmety, ako napríklad kvet z papradia či svätená krieda. Iná legenda zase hovorila, že presne o polnoci v hlbokých lesoch rozkvitá tajomné zlaté papradie, vďaka ktorému sa dá získať jasnovidecká schopnosť. Rovnako mali bylinky nazbierané pred východom slnka v tento deň znásobenú moc – obzvlášť žiadaná bola rozprávková rastlinka, v ľudovom podaní nazývaná Príďkumne, ktorá sa používala na účely ľúbostnej mágie, samozrejme, ak ju šťastlivec vôbec našiel.

Pálenie čarodejníc predstavuje veľmi starý a dodnes živý ľudový sviatok, počas ktorého sa okrem iného napríklad zapaľovali smolné metly a vyhadzovali sa do výšky, aby prezradili letiace čarodejnice. Popolu z týchto ohňov bola pripisovaná zvláštna moc na zabezpečenie úrody. Hranice, ktoré v noci horeli, boli postavené z deviatich druhov dreva a korunovala ich slamená postava “čarodejnice.”

Bolo zvykom očisťovať svoje príbytky v magickom slova zmysle. Očisťovali sa obydlia  pomocou svätenej vody, kadidla v kombinácii so zámerne šíreným hlukom.

Čo si teda máme my, súčasníci zobrať z histórie tohto sviatku? Poznanie. Tak ako naši predkovia, aj my by sme po zime „mali sa očistiť“. Možno od nepotrebností v našom živote. Od nepotrebných vecí doma, ale aj v našom duchovnom živote. Nemali by sme zabúdať, že noc medzi týmito dvoma dňami je oslavou života. Počas tohto sviatku je príroda na vrchole svojich síl. Vláda jari je na vrchole. Úroda je zasiata a nastáva čas plodnosti. Mali by sme sa tešiť z prírody, viac sa zaujímať o svoje okolie, skrášľovať ho a tráviť viac času vonku. Ak chcete zažiť niečo netradičné, vyjdite von aj v noci.  Energie a vibrácie zosilnejú s blížiacou sa polnocou. Nikto nesmie zostať sám, všetci by sme sa mali nabiť pozitívnou energiou.. Breza je symbolom plodnosti. Predstavuje matku s dieťaťom, a preto je hlavným stromom. Májové oslavy sa veľmi často odohrávali v brezových hájoch. Z toho vzniklo stavanie májov v našich dedinách a mestách. Nemali by sme od tejto tradície ustupovať. V minulosti muži zapálili ohne a ženy okolo nich tancovali.  Zdobili  seba, ale aj svoje obydlia zelenými vetvičkami zo stromov a papradia. Je to noc plná kúziel a čarovania..

Aj keď sa možno priamo nechystáte páliť čarodejnice, v štýle keltských predkov si môžete pripomenúť charakter sviatku aj večerom stráveným s blízkou osobou a na 1. mája pokračovať bozkami pod kvitnúcou čerešňou.

Podobné články

Komentáre