Dnes je: utorok 17.09.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Keď šumno potoky špivaju, to pekný čas budze.

Bývalá Uhorská továreň na smaltované a kovové výrobky v Petržalke

 

V čase keď  Petržalka bola ešte uhorskou dedinou, sídlili na jej území továrne. Jednou  z nich bola známa smaltovňa.

 

Továreň sa nachádzala severovýchodne od železničnej stanice Petržalka medzi ulicami Kopčianska, Údernícka (býv. Ibsenova) a Gogoľova. Podnika yzčalai na území Petržalky vznikať koncom 19. Storočia.

 

Vďaka tomu vznikla v Petržalke aj železničná stanica, bolo totiž nutné výrobky vyvážať a železnica bola ideálnym spojením.

 

Továreň Petra Westena na smaltované nádoby vznikla 1. augusta 1899 v Petržalke, neskôr prešla do rúk nových akcionárov s veľkou podporou uhorskej vlády v roku 1907, kedy sa jej názov zmenil na „Westa“ (neskôr písaná aj s jednoduchým V).

 

Prvú továreň založil rakúsky podnikateľ Peter Westen, ktorá mala dve výrobne. Pri jednej z nich na Kopčianskej ulici stála a dodnes stojí  vila riaditeľa. Tieto dve výrobne zanikli, ale vila stojí.

 

Nové objekty boli vystavané do roku 1911. V roku 1946 sa továreň začlenila do závodu Matador. Niektoré stavby v roku 2008 MČ Petržalka vyhlásila za svoje pamätihodnosti.

 

Budovy výrobne I. boli asanované, s výnimkou vily riaditeľa, a na ich mieste stoja nové stavby. Budovy výrobne II. poškodil požiar a boli nahradené novými , ktoré mali lepšie spĺňať náročné pracovné a výrobné podmienky tohto druhu prevádzky. Architekta ani stavebnú firmu pôvodných stavieb nepoznáme, aj keď k niektorým stavbám smaltovne vieme priradiť meno Antona Durvaya, ktorý vlastnil neďalekú tehelňu a vykonával tesársko-murárske práce. Ako miestny staviteľ určite dodával na stavbu tovární materiál, a tak mohol byť aj ich projektantom.

 

Nové stavby smaltovne boli dielom žitavského architekta Heinricha Ziegera (1873 – 1943), ktorý spolupracoval na týchto objektoch aj s nemeckou stavebnou firmou Wayss & Freytag. Nové budovy smaltovne boli postavené v prvom desaťročí 20. storočia. Mali spĺňať požiadavky, ktoré vyplývali najmä z náročnej prevádzky.

 

Výrobný proces pozostával z viacerých častí, ktoré architekt navrhol do troch celkov. V prvom celku sú stavby taviarne s mlynom, ktoré zabezpečovali tavenie a drvenie skloviny v bubnových mlynoch.

 

V druhom bloku sa nádoby vyrábali. Nachádzali sa tu až dve shedové lisovne (stavby so “zubovitou” strechou), v ktorých sa z lisovaného plechu vyrábali potrebné tvary nádob (počas vojny najmä pre armádu). K nim sa v žihárni privarili potrebné diely. Následne sa na nádoby mohol nanášať smalt. V strednom bloku stavieb sa nachádzali shedové budovy, kde sa nádoby morili do smaltérskej brečky a museli sa nechať dôkladne vysušiť.

 

Následne na to putovali do špeciálnych pecí, v ktorých sa smalt vypaľoval. Aby prostredie pri peciach bolo znesiteľné aj pre robotníkov, architek H. Zieger navrhol dvojhalie na vypaľovanie a sušenie, ktoré svojou nezvyčajnou prevýšenou oblúkovou konštruckiou rozvádzalo teplo do priestoru. Aj shedové stavby boli jedinečným riešením tohto architekta. Namiesto toho aby podporné stĺpy hál umiestnil do najnižšieho bodu striech, tak ich rozmiestnil práve do vrcholov, a tým zabezpečil v priestore čo najmenej stĺpov, ktoré neprekážali prevádzke. Všetky procesy v halách boli poháňané pomocou transmisií (remeňov a menších koliesok) zavesených na týchto konštrukciách.

 

S architektovými továrňami sa môžeme dodnes stretnúť okrem Petržalky aj v Českej Republike, kde je zachovaných viacero jeho priemyselných diel rôzneho výrobného zamerania. Smaltovňa v Petržalke je spomedzi nich najstaršia.

 

Smaltovňa v Petržalke by nemala taký  unikátny konštrukčný systém bez silného partnera, odborníka na poli železobetónových konštrukcií. Heinrich Zieger spolupracoval na výstavbe továrne s firmou Wayss & Freitag. Okrem stavby dvojhalia, ktoré sa dostalo aj na reklamné plagáty stavebnej spoločnosti, vystavala táto firma pravdepodobne všetky betónové konštrukcie v továrni.

 

Skúsenosti a pokrokové myslenie firmy sa prejavili najmä na unikátnej konštrukcii dvojhalia na smaltovanie v Petržalke. Keďže stavba v sebe zahŕňala zložitú prevádzku, bolo nutné použiť taký materiál, aby sa eliminoval počet stĺpov v priestore, ako aj dbať na vytvorenie priestoru vhodného pre prácu s dostatočným osvetlením a vetraním. Na to bol vhodný práve tvar poloblúka, ktorý rozvádzal prebytočné teplo do priestoru. Vysoké strešné pásové svetlíky dodávali do interiéru dostatok svetla a zároveň pomocou strešných otvorov bolo možné odviesť aj teplo z interiéru do exteriéru, ktoré vznikalo pri vypaľovaní.

 

Zdroj: Klub ochrany technických pamiatok

 


Fotogaléria



Notice: Undefined index: id in /nfsmnt/hosting1_1/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 20.02.2014 | zobrazené: 2487 x |


Podobné články

• Bitka pri Viedni a Krvavá ulička v Haiburgu (12.09.2019)
• Prešporok a víno (04.09.2019)
• Po Moháči sa stal Prešporok korunovačným mestom (29.08.2019)
• Čakalo sa na bezmesačnú noc (11.08.2019)
• Pred 100 rokmi nebola ešte Petržalka súčasťou Československa (07.08.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno
/