Dnes je: sobota 16.10.2021 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň bielej palice

Bratislavský nultý poludník alebo Mikovínyho pamätník

Dnes sme si pripomenuli významnú osobnosť našich dejín, Samuela Mikovínyho,  ktorý ustanovil asi v roku 1733 ako nultý, alebo počiatočný poludník pre svoje kartografické diela.

 

V tom čase ešte neexistoval všeobecný konsenzus na univerzálnom nultom poludníku, ten bol ako univerzálny ustanovený až v roku 1854 v Greenwichi. Dovtedy  rôzni kartografi používali vlastné nulté poludníky (parížsky, berlínsky, viedenský, petrohradský a i.). Východiskovým bodom A pre Prešporský ( dnes Bratislavský) poludník bola severovýchodná veža Bratislavského hradu. Poludník prechádzal približne 17° 06′ východnej geografickej dĺžky.

Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1686 v Cinobani. Vyučil medirytectvu u Johanna Georga Puschera v slobodnom ríšskom meste Norimbergu a následne študoval matematiku na Univerzite v Altforf, v Norimbergu a geodéziu na Univerzite v Jene v Durínsku.

5. decembra 1726 sa oficiálne stal inžinierom, resp. geodetom Prešporskej stolice (Comitatis Posoniensis Mathematicus, resp. Comitatis Posoniensis Geometrus), pričom tu pôsobil do leta 1735.

Keď sa Matej Bel podujal na zostavenie rozsiahleho diela Notitia Hungariae novae historico geographica, vybral si Mikovíniho, aby mu zhotovil potrebnú kartografickú dokumentáciu, keďže dovtedajšie mapy Uhorska pre svoju nepresnosť nevyhovovali osvietenskej kritike.

Mikovíni sformuloval svoju metodiku pre tvorbu nových máp v diele Epistola de Methodo Concinnandarum Mapparum Hungariae Topograficarum („List o spôsobe zostavenia miestopisných máp Uhorska“), napísanom 13. januára 1732 v Bratislave a adresovanom Belovi, do štyroch základných metód, ktoré nazval základmi – astronomickým, geometrickým, magnetickým a hydrografickým základom, pričom najdôležitejšie boli práve prvé dva. Podľa astronomickej metódy vykonával astronomické pozorovania, na základe ktorých určoval geografickú šírku  a dĺžku jednotlivých miest v teréne. Práve to ho viedlo k ustanoveniu nultého poludníka, keďže spoznal, že kartografická tvorba si vyžaduje vzťažnú sústavu – sieť geografických rovnobežiek a poludníkov (meridiánov) utvorených z – astronomickými meraniami určených – latitúd a longitúd určitých bodov mapovaného územia. Ani jeden z dovtedy používaných nultých poludníkov nepokladal za dostatočne svetový a preto sa rozhodol ustanoviť vlastný, hoci zároveň zdôraznil potrebu konsenzu vedcov na celom svete na ustanovení univerzálneho nultého poludníka, ktorý by viedol cez niektoré z významných observatórií. Ako uviedol v De Mappis suis ad lectorem monitio („Príhovor k čitateľovi o svojich mapách“), napísanom 15. apríla 1735 v Prešporku.

Uhlovú vzdialenosť od Bratislavského poludníka k iným vtedy používaným nultým poludníkom S. Mikovíni určil nasledovne:

Mikovíni v liste Theophilovi Siegfriedovi Bayerovi, členovi Petrohradskej akadémie vied, napísanom 10. marca 1732 navrhol „začleniť astronomické pozorovania pod spoločný vedecký výskum viacerých spoločností“. O Mikovíniho návrhu sa zmieňuje aj Matej Bel v liste Christianovi Goldbachovi, členovi PAV, taktiež datovanom 10. marca 1732. „Domnieva sa totiž“, napísal Bel, „že keby sa naraz a podľa rovnakých zásad pozorovali tie isté fázy planét a zatmenie Slnka i Mesiaca v Prešporku,  Norimbergu, Paríži, Londýne a vo Vašej hvezdárni, dalo by sa vykonať mnoho znamenitého“. Výsledkom takejto medzinárodnej spolupráce mala byť zrejme aj dohoda o ustanovení univerzálneho nultého poludníka, ako to predpokladá Mikovíniho Monitio. Možno tiež predpokladať, že Mikovíni svoj návrh adresoval aj ostatným európskym akadémiám vied.

V roku 1997 sa geodéti Milan Hájek, Ján Melicher a Július Bartaloš pokúsili v teréne vytýčiť Bratislavský poludník. Následne konzultovali výber vhodného miesta na nábreží Dunaja na osadenia pomníka s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave. Začiatkom roka 2002 vyhotovili ideový návrh pamätníka a textu pamätnej tabule, ktorý bol po schválení vedením Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SF STU) doplnený Katedrou architektúry SF STU a následne realizovaný v spolupráci s magistrátom mesta. Pomník, ktorý umelecky stvárnil Andrej Baník, bol osadený vedľa chodníka na ľavej strane Dunaja, 300 m od Nového mosta, smerom k vtedajšiemu Parku kultúry a oddychu. Lišta z ušľachtilého kovu označuje pravdepodobný priebeh Bratislavského poludníka a pamätná tabuľa nesie nápis:

„Týmto miestom prechádzal  Bratislavský poludník, orientovaný  na severovýchodnú vežu  Bratislavského hradu,  ktorý určil v r. 1733  Samuel Mikovíni ako základný poludník zemepisnej siete pre ním vyhotovené  astronomicko-geometrické mapy Rekonštrukcia poludníka v roku 1997 k 250. výročiu úmrtia autora     “

Pomník bol slávnostne odhalený 12. septembra 2002, pri príležitosti 240. výročia založenia vysokého technického školstva na Slovensku a 65. výročia založenia STU.

A my sme si ho dnes pripomenuli pri príležitosti úmrtia Samuela Mikovínyho. Ten zomrel 23.marca 1730 pri Trenčíne.



Autor: Petrzalcan | 23.03.2021 | zobrazené: 637 x |


Podobné články

• Bola to posledná korunovácia v Prešporku (28.09.2021)
• Bratislavská legenda (11.08.2021)
• V lesoch pri Lamači nájdete pamätníky bojov (24.07.2021)
• Belo IV. a Přemysel Otakar II. sa stretli v Prešporku (11.07.2021)
• Bitka pri Bratislave roku 907 (04.07.2021)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno

ANKETA

Stihne podľa vás mesto vybudovať 2.etapu električky do Petržalky?

Áno, určite
(14)

Skôr nie
(12)

Určite nie
(14)

Len čiastočne
(7)


spolu 47 hlasov
/