Jedno z najstarších zobrazení Bratislavy pod jej historickým názvom POSSONIA sa nachádza v najnavštevovanejšom centre Talianska a Európy vôbec, vo Florencii. V meste, z ktorého krásy dostal v roku 1817 francúzsky básnik Stendhal závrat (Stendhalov syndróm). Pri príležitosti 450. výročia zhotovenia fresky v roku 1565 ju florentská radnica dala zreštaurovať ako prvú spomedzi 14 fresiek miest habsburskej monarchie na prvom nádvorí radnice – Palazzo Vecchio, priamo v srdci Florencie.
„Stačí prejsť okolo sochy Dávida, ktorú pozná asi celý svet a vojsť do Palazzo Vecchio, jednej najnavštevovanejších stavieb Florencie a uvidíte najstaršiu vedutu Bratislavy,“ hovorí viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková.
Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy spolu s Florenťanmi, Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Taliansku, Slovenským inštitútom v Ríme, Slovenským historickým ústavom v Ríme, Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave, Talianskym kultúrnym inštitútom na Slovensku a Bratislava Tourist Board usporiadajú 4. mája 2016 konferenciu „Veduta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii (jej skrytý príbeh)“ spolu s otvorením rovnomennej výstavy.
Záštitu nad podujatím prevzalo Predsedníctvo SR v Rade EÚ – SK PRES.
Za mesto Florencia podujatie otvorí námestníčka primátora Nicoletta Mantovani (vdova po slávnom tenorovi Lucianom Pavarottim) a za mesto Bratislava námestníčka primátora MUDr. Iveta Plšeková, ktorá povedie delegáciu zástupcov mesta Bratislavy a odborných prezentátorov na konferencii archeológov a historikov.
Veduty miest habsburskej monarchie a Svätej ríše rímskej nemeckého národa, čiže aj Bratislavy, boli svadobným darom k sobášu dcéry Ferdinanda I. Habsburského - Johanny Rakúskej (Giovanna D´Austria) s Františkom Medicim v roku 1565. Bratom Johanny bol prvý uhorský kráľ korunovaný v Bratislave – Maximilián II. (1563).
Okrem Bratislavy sú na nádvorí vyobrazené ďalšie mestá – Praha, Passov, Klosterneuburg, Stein am Rhein, Graz, Innsbruck, Linz, Freiburg im Breisgau, Kostnica, Hall, Eberndorf, Viedenské Nové Mesto (Wiener Neustadt), Viedeň. Práve freska Bratislavy je jednou z lepšie zachovaných, čo umožnilo identifikovať jej predlohu ako podklad pre reštaurovanie.
Autori fresky Possonia v Palazzo Vecchio sa inšpirovali vedutou Bratislavy z letáka z roku 1563 signovanou iniciálkami HM. Podľa niektorých bádateľov je autorom pôvodnej predlohy Hans Mayr (lipský grafik a maliar), ktorá zobrazuje korunovačné slávnosti cisára Maximiliána II. v Bratislave v roku 1563. Iní ju prisudzujú Martinovi a Donatovi Hübschmannovcom.
Výročie vzniku fresky Bratislavy, jej nedávne reštaurovanie, ako i rok predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie sú jedinečnou príležitosťou na prezentáciu mesta Bratislavy. Recipročnú konferenciu s prezentáciou digitálnej fotografie fresky 1:1 usporiada mesto Bratislava v Primaciálnom paláci na jeseň 2016.