Dnes o 16.hodine sa v okolí Bratislavského hradu stretlo asi 400 ľudí, aby sa symbolicky rozlúčili s našou históriou. Išlo o happening Pohreb našej histórie, rozlúčku s nálezmi keltsko-rímskych stavieb z prvého storočia pred Kristom. Prečo? Lebo prednosť dostali betónové garáže.
„Beton story Slovensko dostala prednosť pred projektom keltského Carnuntumu,“ povedala nám Iveta Plšeková, viceprimátorka Bratislavy, ktorá nemohla z dôvodu zasadnutia mestského zastupiteľstva prísť na túto rozlúčku.
“Naša história nezomrela prirodzenou smrťou, ale násilne. Po takejto smrti zvyčajne nasleduje trest. Ale nie v tejto krajine,“ znelo v tej chvíli z úst SOS Bratislavský hrad. Táto skupina aktívnych občanom niekoľko mesiacov ponúkala Národnej rade alternatívu k projektu garáží. Archeológovia, špičkoví reštaurátori, architekti, historici, umelci, ľudia z cestovného ruch, všetci títo protestovali a opakovane apelovali na NR SR, aby sa projekt po náleze keltsko-rímskych pamiatok prekreslil. No predošlý aj terajší predseda NR SR napriek deklarovaní ústretovosti pri stretnutiach, neustúpili ani o centrimeter.
„V budove parlamentu sedia ľudia, ktorí za to môžu a ešte to zaplatili z vašich peňazí,” znie z pódia smútočná reč. Ozývajú sa výkriky a „fúj, hanba“. Aj tu má svoje miesto Váhostav.
Lebo projekt realizuje táto firma blízka vládnej strane Smer-SD. Tony betónu sa lejú na hradnom kopci ako plnka do torty. Táto bude ale nechutná.
„Naše deti raz budú preklínať našu generáciu“, hovorí jeden z účastníkov protestu.
Podľa archeológov je už neskoro, nie je možné zvrátiť výstavbu podzemných garáží.
O garáže sa už zaujíma aj prezident Andrej Kiska. V čase protestu oznámil, že sa pre ne v stredu 3. júna stretne s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim a pôjde sa pozrieť aj na výstavbu garáží. ( Denník N)
„Ukázali nám pekné obrázky,“ povedal historik Pavol Matula o vizualizáciách, ktoré ukazujú peknú budúcnosť severnej terasy Hradu s replikami barokovej záhrady a zimnej jazdiarne, budúcej spoločensko-kultúrnej sály.
Archeológ Ján Rajtár z Archeologického ústavu SAV hovorí, že vedenie NR SR pri výstavbe garáží ohrozilo dve z troch keltsko-rímskych stavieb a jednu z nich, pod ktorou má viesť vjazd do garáží, priamo poškodili. Pripomína, že jeden múr podrezali a jeden z pilierov odviezli z náleziska.
Národná rada tvrdí, že postupovala podľa povolení staveného úradu a Krajského pamiatkového úradu.
“Bolo tu antické mesto,” hovorí šéf Komory reštaurátorov Juraj Puškár, ktorý patrí medzi tvrdých kritikov projektu garáží na hrade.
V podvečer o kauze rokovalo aj mestské zastupiteľstvo Bratislavy. 42 mestských poslancov podpísalo výzvu, v ktorej vyjadrili rozčarovanie nad postupom NR SR. Bratislava prišla o vzácnu atrakciu, ktorá mohla zviditeľniť Slovensko na celom svete. Znechutenie vyjadril poslanec a architekt B.Kaliský, aktivistka K.Šimončičová, viceprimárka I.Plšeková, ale aj bývalý veceprimátor J.Budaj a ďalší.
foto: SOS Bratislavský hrad