Bratislava nedostáva peniaze, ktoré jej patria

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal predstavil návrhy na zlepšenie financovania Bratislavy. Bratislava totiž podľa neho dostáva o polovicu menej peňazí ako jej prináleží. Za účelom lepšieho financovania mesta pripravuje znenie tzv. Bratislavskej Deklarácie, ktorá bude východiskom pre nový Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal predstavil návrh riešení, prostredníctvom ktorých má získať Bratislava viac peňazí na svoj rozvoj. „Mojim hlavným cieľom je to, aby naše hlavné mesto fungovalo a rozvíjalo sa. Na to je ale nevyhnutná zásadná zmena systému, v ktorom mesto funguje, čo znamená zmeny vo financovaní aj legislatíve. Nechcem byť totiž len „údržbár“ a hasiť staré i novovznikajúce problémy. Mesto nemôže fungovať tak, že väčšina výdavkov je viazaná a na rozvoj nie sú dostatočné zdroje,“ zdôvodnil svoje plánované kroky primátor Nesrovnal. „Bratislava je hlavné mesto. Jej rozpočet však svedčí len o tom, že Bratislava je na tom ešte horšie ako akákoľvek ďalšia z 2 900 obcí na Slovensku,“ doplnil primátor. 

Bratislava má podľa neho približne 450-tisíc obyvateľov, čiže by mala dostávať 4,5% z celoštátne vybranej dane z príjmov fyzických osôb. Realita je však taká, že Bratislava dostáva 2,35%. Bratislava tak podľa primátora hospodári s takmer polovičným rozpočtom ako by mala. Bratislava má napríklad len približne polovičný rozpočet ako krajské mesto Brno.

Z 230 miliónov, ktoré má mesto Bratislava k dispozícii, je 85% vynaložených na povinné výdavky (školy, cesty, sociálne veci a pod.). Zo zvyšku musia byť financie vyčlenené na zazmluvnené výdavky ako napr. zimná či letná údržba a pod. Mestu tak podľa primátora zostáva iba 7% vlastných príjmov na rozvoj mesta, čo nie je únosné.

Ďalším problémom je podľa primátora asi 150-tisíc obyvateľov Bratislavy, ktorí v Bratislave žijú bez trvalého pobytu a miestne dane platia v ich bydliskách, ale náklady na ich pobyt platia Bratislavčania.

„Toto sú niektoré kľúčové problémy, ktoré majú vplyv na to, že Bratislava nemá dostatok financií,“ povedal primátor. Na to, aby Bratislava získala viac zdrojov do rozpočtu, je podľa primátora potrebné:
1. vrátiť podiel dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávu k pôvodným číslam, konkrétne pre obce/mestá na 70,00 %,
2. zaviesť miestny poplatok za rozvoj pre investorov, 
3. prerozdeľovať príspevok na obyvateľa z dane z príjmov FO podľa registra obyvateľov a nie podľa Štatistického úradu,
4. prijať nový zákon o Bratislave, podľa ktorého bude mať hlavné mesto postavenie kraja, tak ako ostatné európske metropoly (Viedeň, Praha, Budapešť, Varšava, Paríž a pod.).

Primátor preto pripravuje znenie Bratislavskej Deklarácie, ktorá bude vychádzať z vyššie uvedených východísk. Bratislavská Deklarácia bude základom pre konkrétne znenie úpravy zákona o Bratislave. O tejto iniciatíve už informoval aj členov Mestskej rady, ktorá návrh podporila. O podporu a spoluprácu sa bude primátor uchádzať aj u všetkých starostov, poslancov a predsedov poslaneckých klubov. Počas leta predloží návrh Bratislavskej Deklarácie tak, aby ju mohlo zastupiteľstvo podporiť na svojom zasadnutí na jeseň. „Každý, komu záleží na našom hlavnom meste, tak bude môcť vyjadriť presvedčenie, že Bratislava potrebuje po 25-tich rokoch nový zákon na svoje fungovanie v 21. storočí. Bratislava si totiž zaslúži lepší a spravodlivejší model financovania, “ uzavrel primátor Nesrovnal.

Zmena spôsobu financovania Bratislavy je ďalším z krokov nového primátora Bratislavy. Okrem tých, akými bolo schválenie konsolidačného rozpočtu, stretnutia s najvyššími ústavnými činiteľmi na tému nespravodlivého financovania Bratislavy, začiatok boja proti vizuálnemu smogu, rozbehnutie prác na dokončení Starého mosta a Štúrovej ulice, kultivácie predstaničného priestoru či zmena chodu Magistrátu hl. mesta Bratislavy a riadenia mestských podnikov tak podniká ďalší systémový krok, ktorý bude mať vplyv na celkové fungovanie Bratislavy.

Podobné články

Komentáre