Mojžiš Schreiber, alebo Chatam Sófer ako ho pozná celý svet, sa narodil vo Frankfurte nad Mohanom 24.septembra 1762.
Bol to najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. Vďaka dôkladným štúdiám hebrejčiny, Tóry a Talmudu sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Najskôr pôsobil na rôznych miestach ako v Boskoviciach, Prostějove, Nagy Mártone. 13. októbra 1806 nastúpil ako rabín bratislavskej židovskej obce.
Prišiel už ako skúsený 44 ročný muž a prežil tu plodných 33 rokov svojho života.V Prešporku, ktorý mal asi 33 tisíc obyvateľov, žilo v tom čase asi 1400 Židov.
Vďaka náboženskej tolerancii, ktorú zaviedol Jozef II. sa aj Židia mohli od roku 1782 venovať väčšine bežných povolaní, študovať na univerzitách a dokonca vlastniť pôdu. Naďalej však nemohli pracovať v štátnych službách.
Chatam Sófer založil v Prešporku vysoké rabínske učilište - ješiva, ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej Európe pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti.
Jeho krédo znelo: „Tora vcedaka“ – Uč sa tóru a konaj dobro." Lebo: „Viac ako bohatstvo je múdrosť a viac ako múdrosť je dobro.“
Hovorilo sa, že Chatam Sófer dokázal predvídať katastrofy a že s ním často konzultovali aj príslušníci cisárskeho dvora. Vraj aj pred napoleónskym obliehaním Prešporka mal vizionárske sny.
Študenti ješivy a ich učitelia odišli vtedy načas do Svätého Jura. Hlavný rabín sa však vrátil do Prešporku, keď bolo najhoršie a delostrelecká streľba Francúzov z druhého brehu Dunaja vážne poškodila viaceré budovy vrátane synagógy na Židovskej ulici.
Tri roky po tejto udalosti mu zomrela manželka Sára, s ktorou síce nemal deti, ale veľmi za ňou trúchlil. Ako 50-ročný sa na naliehanie priateľov napokon oženil znovu. Zobral si vdovu Seril, dcéru rabína Akivu Egera. Mal s ňou 11 detí.
Chatam Sofer zomrel po ťažkej chorobe. Rakvu mu urobili z dosák jeho prednáškovej katedry. Jeho pohreb, ktorý sa konal hneď na druhý deň po jeho smrti, bol veľkou udalosťou. Zúčastnilo sa na ňom množstvo jeho bývalých žiakov a celá bratislavská židovská náboženská obec.
Nad Soferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum. V mauzóleu je aj ďalších 23 hrobov a 41 osobitných náhrobných kameňov. Miesto je často navštevované židovskými veriacimi z celého sveta. Po Múre nárekov je to naozaj jedno z nadôležitejších miest judaizmu.