Dnes je: utorok 15.10.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
15.október- Medzinárodný deň bielej palice

Atmosféra Veľkého piatku a tradície

Gazdovia na Veľký piatok zvyčajne robievali značkovanie oviec, lebo verili, že ovce menej cítia bolesť a rany sa im rýchlejšie zahoja. Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval tak zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.

 

Čarovnú atmosféru Veľkej noci sa snažili využiť aj vydajachtivé dievčatá.  Preto hádzali do vody malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali sa dostať za nevesty inam.

 

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso.

 

V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko. Dodržoval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.

 

V regióne hornej Nitry sa napríklad jedla drevená polievka (vývar zo sušených hrušiek), bez zápražky, alebo len chlieb a voda. Väčšina ľudí počas tohto dňa jedla len raz denne chlieb s čajom, prípadne zemiakovú polievku.

 


Niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka. A aj keď bol zvyk sadenia či štepenia stromov, so zemou sa nesmelo hýbať. Nesmelo pracovať na poli, pretože by sa nič neurodilo, tiež boli zakázané niektoré druhy domácich prác napríklad sa nezametalo, lebo by sa nevyliahli kurence, platil zákaz prať bielizeň, priasť, šiť. Všetky tieto vyššie spomenuté zákazy vychádzali z tradície spomienky na deň umučenia Ježiša Krista – preto sa veľký piatok považoval už za sviatok, kedy sa nemalo v domácnostiach robiť veľké upratovanie.

 

 Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu.

 

Ak mal nikto blchy najlepšie sa ich zbavil práve na Veľký piatok – skôr než vyšlo slnce bolo treba uvariť cesnak a potom vodou v ktorej sa cesnak varil sa vykropilo šatstvo, posteľ, umyl sa v nej človek, ktorý mal blchy. Posteľ a šaty sa zvykli vyprášiť palicou pričom sa hovorilo: „Von hostia bez kostia“.

 

Vo viacerých regiónoch Slovenska sú známe povesti, že v noci na Veľký piatok sa otvára zem a vydáva svoje poklady, ktoré môže dostať len statočný a smelý človek čistého srdca. Počas Veľkého piatku sa z domu nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec, či potravinový komponent nestal v rukách bosorky škodiacim nástrojom. Večer sa chodievalo do kostola na pašie.

 

Pašie hrávali časti študenti a v Bratislave mali veľkú tradíciu. 

 



Autor: Petrzalcan | 29.03.2013 | zobrazené: 1983 x |


Podobné články

• Zomrel Karel Gott, čestný občan Bratislavy (02.10.2019)
• Biela noc potrvá celý víkend (27.09.2019)
• Na Magio pláži aj s knihami a divadlom (30.07.2019)
• Prešporský umelec pop-artu (05.06.2019)
• Prebuďte sa s knihou (20.03.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Detský svet Central park Petržalka

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(16)

2
(10)

3
(10)

4
(15)

5
(13)


spolu 64 hlasov
/