Dnes je: pondelok 25.10.2021 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Európsky deň občianskeho práva

Andersen, detská kniha a Prešporok. Čo majú spoločné?

Dnes je Medzinárodný deň detskej knihy. A viete prečo? Lebo v tento deň, 2.apríla 1805 sa narodil Hans Christian Andersen.  Najslávnejší spisovateľ detských kníh a rozprávok. Inak je známe, že navštívil Prešporok, čo bolo zaujímavé. Lebo Prešporok bol tak trocha v tieni Viedne, ktorú navštevovali cudzinci skôr ako naše dnes hlavné mesto.

 

 

Pýtate sa prečo? Lebo Prešporok bol istým spôsobom pre cudzincov zo západu niečo ako orientálna a nebezpečná krajina. Hans Christian navštívil naše mesto pri plavbe do Istanbulu po Dunaja. Spomienku na túto návštevu nájdete v podobe sochy na Hviezdoslavovom námestí.

Ale poďme k postave samotného spisovateľa a rozprávkara Hansa Christiana. Bol štíhly, skôr pôsobil chudorľavo svojou chudou tvárou i postavou, smutnými očami i melancholickým úsmevom. V škole sa mu vysmievali, lebo trpel dyslexiou.

 

Najdôležitejšie udalosti zo svojho života zachytil v knihe Rozprávka môjho života. Je to kniha, ktorá má viac ako 500 strán.

Dom,  v ktorom sa narodil bola obývačka, spálňa i obuvnícka dielňa otca v jednom. „Z kuchynky si sa vydriapal po rebríku na povalu, kde sme mali v odkvape medzi naším a susedovie domom truhlicu s hlinou na pažítku a petržlen, celú mamičkinu záhradu, ešte dnes kvitne táto záhradka v mojej rozprávke Snehová kráľovná.“

 

 

V úvode knihy spomína Hans na rodičov. O otcovi uvádza, že sa ženil ako 22-ročný, matka bola od neho o 16 rokov staršia a mala aj 5-ročnú dcéru za slobodna. Matka s otcom si rozumeli veľmi málo. Otec bol nesmierne nadaný a mal veľmi rád svojho syna, ktorému vyrábal hračky, čítal mu rozprávky a kreslil obrázky. Je teda jasné, že do sveta rozprávok ho priviedol  otec, ktorý mu čítaval Príbehy tisíc a jednej noci a staré dánske legendy. Jeho matka, ktorá musela v mladosti často žobrať, ho zase inšpirovala k napísaniu Dievčatka so zápalkami.

No o otca prišiel veľmi skoro. Otec sa dal zverbovať na vojnu, z ktorej si priniesol podlomené zdravie a krátko po návrate zomrel. Všetka starostlivosť o rodinu zostala na pleciach matky, ktorá si na živobytie zarábala praním bielizne v domácnostiach, no bola to ťažká práca a zárobok bol malý. Po 40-ke sa znovu vydala za muža o 10-rokov mladšieho. Tento nemal rád malého Hansa a strpčoval mu život, ako sa len dalo. V týchto časoch prežíval Hans najkrutejšie dni svojho detstva. Otčim ho nemal rád a nerozumel mu, kamaráti sa mu posmievali pre vycivenú postavu, bocianie nohy a ťarbavú chôdzu – neraz ho nemilosrdne naháňali po uličkách Odense a vyhrážali sa mu bitkou, pre nič za nič, len tak z pasie, pretože bol mrzký. Tieto neradostné zážitky z detstva zvečnil neskôr v krásnej a dojemnej rozprávke O mrzkom káčatku.

 

 

Andersen už v detstve sníval o sláve, najskôr prostredníctvom divadla. Ako študent čítal  Shakespearove hry a napísal svoju prvú hru , tragédiu, v ktorej všetci účinkujúci nakoniec umreli – Abor a Elvíra. Vysmiali ho s ňou, ale mladý Andersen si myslel, že divadlo je mu osudom. Zahral si aj ako herec so súborom Kráľovského divadla a pôsobil aj ako spevák. Matka nemala porozumenie pre synovo rojčenie. Pokladala remeslo za oveľa bezpečnejšiu životnú základňu, než akou je herectvo. Chcela mať zo syna krajčíra. Napokon zverili rozhodnutie v tejto dôležitej veci istej „múdrej žene“ – veštici. Táto mu z karát a kávy predpovedala takýto osud: „ Z Vášho syna bude slávny človek! Na jeho počesť bude raz mesto Odense slávnostne osvetlené!“

 

Bolo rozhodnuté. Hans odišiel v roku 1819 do Kodane, kde chcel pracovať ako operný spevák.  Bol však sklamaný, lebo ho tam slúžka pokladala za žobráka, hoci bol oblečený vo svojom najlepšom konfirmačnom obleku a oblečený v čižmách, ktoré „vŕzgali“ (znak toho, že boli nové). Hlboký zážitok z nových čižiem zvečnil aj v rozprávke Červené topánky. V Kodani sa pokúšal uplatniť ako spevák, i divadelný autor. Napísal podľa cudzieho námetu tragédiu Slnečný škriatok. Neskôr napísal i poviedku Prízrak na hrobe Palnatokiho. Divadlo ich neprijalo. 

 

V láske šťastie nemal, lebo všetky vážne známosti so ženami sa skončili s rozchodom a hlbokým sklamaním. Prvá láska sa volala Riborg Voigtová – dievča z bohatého kupeckého domu. Keď ju popýtal o roku, odmietla ho, lebo milovala iného.  Keď ho žiaľ za ňou prebolel, pokúsil sa nájsť šťastie inde.

Zaľúbil sa do najmladšej dcéry svojho dobrodinca Louisy Collinovej. Ale darmo ju zbožňoval a písal jej zaľúbené listy, ona k nemu cítila len priateľstvo. A tak sa Andersen dočkal ďalšieho sklamania. Neskôr, keď už písal rozprávky, spracoval smutný zážitok v prekrásnej rozprávke Malá morská panna, ktorá od žiaľu a clivoty z lásky k smrteľníkovi – princovi, umiera. Ona symbolizuje Andersena, nedosiahnuteľný princ je symbolom Louisy.

Jednu z najkrajších rozprávok Slávik inšpirovala jeho beznádejná láska k slávnej švédskej opernej speváčke Jeny Lindovej, ktorú nazývali „švédskym slávikom“.

Pri pobyte v Taliansku mu zomrela matka. Po návrate domov vznikol román Improvizátor, ktorý možno považovať za jeho vstup do literatúry. V románe spracoval hlavne svoje vlastné zážitky z mladosti. Tento román získal úspech doma i v zahraničí. 

 

 

Ani Andersen, ani nikto z jeho priateľov netušil, že svetovú slávu možno získať písaním rozprávok. My však vieme, že získal a nesmrteľnú. Ale platí aj v prípade Hansa Christiana, že doma nie je nikto prorokom. Doma získal Andersen uznanie oveľa neskôr než vo svete.6.decembra 1867 ho mestská rada v Odense zvolila za čestného občana mesta. Zomrel po ťažkej chorobe v r. 1875 vo veku 70 rokov.

 

Chcete vedieť niečo zaujímavé o Andersenovi? Zbožňoval prácu s papierom, ktorý mu slúžil nielen na písanie a kreslenie, ale aj vystrihovanie. Naozaj všade so sebou nosil papier a nožnice. Vytváral rozličné postavičky, scénky a predmety, majúce často súvis s jeho rozprávkami. Do svojich „vystrihovačiek“ ukrýval Hans často aj skrytý zmysel, podobne ako do svojich príbehov, ktorý dokáže odhaliť len ten, kto vie čítať medzi riadkami a odhaliť, čo sa skrýva za vonkajšou fasádou.

 

 



Notice: Undefined index: id in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 02.04.2020 | zobrazené: 1012 x |


Podobné články

• Ukončenie činnosti knižnice (01.07.2021)
• Novinky z Archívu mesta Bratislavy (02.05.2021)
• Dnes je Zelený štvrtok (01.04.2021)
• Štedrovečerné tradície (24.12.2020)
• Zvyky a tradície opriadli Luciu veľkým tajomstvom (13.12.2020)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno

ANKETA

Stihne podľa vás mesto vybudovať 2.etapu električky do Petržalky?

Áno, určite
(23)

Skôr nie
(13)

Určite nie
(18)

Len čiastočne
(11)


spolu 65 hlasov
/