Alergia alebo intolerancia?

Žijeme v zlej dobe, hovoria mi niektorí pacienti. Nemajú čas na seba, jedia čo príde pod ruku a výsledkom sú mnohé zdravotné i psychické ťažkosti.

Doba je naozaj iná. Vezmime si len množstvo jedla a tovaru v obchodoch. Naše babičky nepoznali toľko polotovarov, mrazených výrobkov, potravinových mixov, sladkostí, pochutín a cudzokrajných jedál.

Mnoho rodín doma ani nevarí, mladé mamičky nepoznajú základné recepty a kŕmia seba a i deti „čínou ,mcdonaldom, rýchloobčerstvením „ a pod.

Navštevujú ma ľudia, ktorí majú najčastejšie nafukovanie, hnačkovité či nepravidelné stolice, bolesti hlavy, ekzémy a pod. Prídu s otázkou, či nemajú alergiu na potraviny. Najskôr im robím testy na helikobaktera, kvasinky a parazity v tráviacom trakte a potom im navrhujem Food detective. Mám s ním veľmi dobrú skúsenosť. Veľa ľudí totiž nemá alergiu, ale oveľa častejšiu intoleranciu potravín.

Náš tráviaci trakt je ovplyvnený geneticky i geograficky. Preto nie je nič neobvyklé, ak naše trávenie reaguje negatívne na cudzokrajné potraviny. Pacientom vždy hovorím. Predstavte si, že priveziem dieťa z Afriky a nakŕmim ho bryndzovými haluškami. Viete čo sa stane? Bude mať tráviace ťažkosti, bolesti, možno zvracanie a hnačku. Tak prečo si myslíme, že každý exotický plod, rybu či oriešok musí náš tráviaci trakt bezpodmienečne prijať?

Alergia alebo intolerancia? Pýtajú sa často ľudia. Alergia na potravinu vzniká ak telo vyhodnotí nejakú potravinu ako “nepriateľskú” a vyburcuje imunitný systém, aby sa pred nepriateľom bránil (protilátky IgE). Je celoživotná.

Na rozdiel od alergie, potravinová intolerancia je skôr odozva tráviaceho systému, než systému imunitného. Vzniká ak jedlo, alebo jeho zložku nedokáže telo rozložiť a stráviť. Môžu nám totiž chýbať potrebné enzýmy, šťavy. Niekedy malé množstvo potraviny nie je záťažou, no väčšie množstvo už organizmu môže škodiť. Tvoria sa zároveň protilátky IgG, čiže zápalové. Preto sú najčastejšie príznaky spojené s tráviacimi príznakmi. Preto s test musí vykonať krvným odberom ( len tak sa dajú detekovať protilátky).

Počas 3 rokov čo pacientov testujem, najčastejšie sa vyskytuje intolerancia mlieka, vajec, kvasníc, pšenice a iných obilnín, ale aj morských plodov, húb, arašídov, sóje a iných cudzokrajných orieškov.

Mala som aj prípady, kedy intolerančný test ukázal silnú intoleranciu lepku a následne bola gastroenterológom zistená aj celiakia. Tak ako u 14 ročnej slečny, ktorá trpela migrénami, nafukovaním a alergiou. No testy u alergológa boli stále negatívne. Až na tretí krát, po absolvovaní Food detective testu a vynechaní lepku sa jej stav zlepšil už po 2 týždňoch. Následne alergologické testy a vyšetrenie u gastroenterológa potvrdili celiakiu.

Metóda krvného testu je vedecky overená. Zárukou je aj to, že Food detective bol vyvinutý vedcami z Cambridgu a je vyskúšaný na tisíckach pacientov na celom svete. Momentálne neexistuje žiadna iná metóda, ktorá by naozaj bola schopná odborne potvrdiť intoleranciu tak, ako Food Detective test. Preto svojim pacientom neodporúčam rôzne metódy, ktoré sa rozmohli ako huby po daždi, ale ich diagnostická úspešnosť nie je priekazná.

Najkurióznejším bol prípad chronickej hnačky u 59 ročnej ženy, u ktorej sme zistili intoleranciu mrkvy a zázvoru. Pritom absolvovala mnohé aj nepríjemné vyšetrenia vrátane kolonoskopie a bez zistenia príčiny. Vynechaním oboch potravín sa stav zlepšil a hnačky po čase  zmizli.

Food detective je jednoduchý test. Napriek tmu si myslím, že treba mať istú zručnosť v jeho odčítaní. Ale je v princípe vyrobený aj na domáce použite. Obsahuje test na 59 potravín, ktoré tvoria základ našej stravy. Doporučujem ho každému, kto nevie nájsť príčinu svojich ťažkostí.

                                               MUDr.Iveta Plšeková, obvodná lekárka pre dospelých

                                               a certifikovaný výživový poradca

Podobné články

Komentáre