207. výročie Obliehania Bratislavy Napoleónom

Bratislavská história je plná krásnych príbehov. Jedným z nich je príbeh protinapoleónskych bojov.  V roku 1809 sa snažil cisár František I. využiť Napoleonovu zaneprázdnenosť v Španielsku a chcel dobyť späť územia, ktoré Rakúsko stratilo po vojne z roku 1805 Bratislavským mierom. Rakúsky cisár tak v koalícii s Anglickom vyhlásil 9. apríla 1809 vojnu Napoleonovi. Napoleon, ktorý mal informácie o rakúskych plánoch, zhromaždil armádu a zatlačil rakúske vojská za Dunaj, čím ich donútil ustúpiť do Čiech.

Otvorila sa mu cesta na Viedeň, ktorú Francúzi obsadili 13. mája 1809. Deň predtým sa na ceste k Bratislave objavili prvé nepriateľské jednotky. Územie pozdĺž Dunaja medzi Viedňou a Budapešťou tak nadobudlo strategický význam. Začali sa  intenzívne opevňovacie práce na 2 základných bodoch rakúskej obrany, v Rábe a v Bratislave.

V danej situácii sa v meste Bratislava  sformoval meštiansky strelecký zbor o sile 1 600 mužov. Opevňovacie práce prebiehali nepretržite do 30. mája a mesto sa posilnilo o brigádu pod velením generála Bianchiho, ktorý prevzal velenie nad predmostím. Pri obrane Bratislavy sa tak sústredilo viac než 7 000 mužov posilnených 22 delami.

26. júna prišiel do Bratislavy cisár František I. a v ten istý deň začalo po odmietnutí francúzskeho ultimáta najväčšie delostrelecké bombardovanie Bratislavy, ktoré s prestávkami pokračovalo 3 dni. Francúzi vypálili na mesto približne 4 000 striel. Bombardovanie prestalo, až keď hlavný veliteľ cisárskych vojsk arcivojvoda Karol intervenoval priamo u Napoleona. Obrancovia však museli rozobrať pontónový most vedúci k predmostiu a zastaviť odvetnú delostreleckú paľbu. Po odchode arcivojvodu Jána, ktorý tiahol k Wagramu, tu pod Bianchiho vedením zostalo asi 4 000 mužov, zatiaľ čo Davoutov zbor vystriedali jednotky zo zboru talianskeho miestokráľa Eugena Beauharnaisa o sile asi 9 000 mužov.

Od 8. júla prebiehali útoky talianskeho miestokráľa, ktoré Bianchi odrazil. 11. júna však arcivojvoda Ján, ktorý sa medzitým vrátil do mesta, vydal rozkaz, aby generál Bianchi stiahol svoje jednotky zo zákopov a opevnení a obsadil ľavý breh Dunaja. Francúzi, resp. Taliani, potom tieto miesta obsadili, čím sa prakticky skončili boje o bratislavské predmostie. 12. júla 1809 bolo v Znojme dojednané prímerie, ktorým sa Bratislava dočasne dostala do francúzskeho okupačného pásma. (zdroj: www.valka.cz)

Návštevníci Bratislavy aj dnes môžu vidieť železné delové gule v murive veže Starej radnice, či kláštora Milosrdných bratov na Námestí SNP,ktoré pripomínajú delostrelecké bombardovanie Bratislavy francúzskym cisárom Napoleónom. Na pamiatku týchto bojov sa koná vždy v máji podujatie pod názvom „Ubránili sme sa“.

Podujatia sa zúčastní približne 450 bojovníkov – nadšencov z radov fanúšikov historických bojov zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Talianska a Francúzska, ktorí tradične zaujmú pozície na Tyršovom nábreží a v Sade Janka Kráľa.

V piatok si vojaci rozkladajú svoj tábor a večer okolo 21.30 – 22.00 začína delostrelecké ostreľovanie Bratislavy z Tyršovho nábrežia.

Podujatie pokračuje v sobotu od 9.30 – 12.30 hod na Hlavnom a Primaciálnom námestí, kam pripochodujú vojská oboch armád - Francúzskej a Rakúskej  zo Sadu J. Kráľa cez most SNP do centra Bratislavy. Verejnosť má možnosť vidieť ukážky vojenských šarvátok a cvičení oboch armád.  O 10.30 hod sa armádam prihovorí námestníčka primátora mesta a nasledovať bude čestná salva.

Od 10.00 – 17.00hod bude priestor za OC Aupark patriť detským dobovým hrám.

Medzi 10.00 – 20.00hod môžu návštevníci Sadu Janka Kráľa navštíviť priestor vojenského tábora a stánky s ľudovým umením (drevo, kov, keramika, koža, vojačikovia, medovina…)

Medzi 17.00 – 18.30hod je pripravené  Bojisko v Sad J. Kráľa a príhovor predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, Rekonštrukcia bitky o Bratislavu z roku 1809

Aj v sobotu večer od 21.30 – 22.00 je pripravené delostrelecké bombardovanie Bratislavy z Tyršovho nábrežia.

Podobné články

Komentáre